História a súčasnosť Klubu slovenských turistov Turiec

historkkkddd

Poloha Martina v čarokrásnom prostredí Veľkej a Malej Fatry vytvárala už dávno podmienky na rozvoj turistiky. Jej dejiny sa začali v období slovenského národného obrodenia, keď martinské spolky organizovali výlety formou poldňových vychádzok na Stráne, Osikovo, Škodovo, Bystričské lazy, Bôrovú, Sklabinský Podzámok a i. Od roku 1862 každoročne 6. alebo 7. júna sa schádzala martinská verejnosť na Stráňach na oslavu pamiatky Memorandového zhromaždenia roku 1861. Po skončení osláv sa účastníci vracali do Martina cez Valaskú, Krásno, Lázky a Bystričku.

 

Do roku 1918 nebolo možné na území Slovenska založiť samostatný slovenský turistický spolok, napriek tomu sa ale organizovaná turistika úspešne rozvíjala vo viacerých regiónoch krajiny. A tak 25. 11. 1917 vznikla v Turci Fatranská sekcia so sídlom vo Vrútkach, jedna zo sekcií Uhorského karpatského spolku na dnešnom území Slovenska, na ktorej činnosť sa mohlo nadviazať po roku 1918.

 

Ovplyvnený vyhlásením česko-slovenského štátu 28. 10. 1918 prijal Ústredný výbor Klubu českých turistů dňa 13. 11. 1918 na svojom zasadnutí za účasti 12 členov rozhodnutie o celoštátnej organizácii: ” Projeven souhlas s titulním obrazem příštího ročníku časopisu /Bratislavský hrad v Časopise turistů – pozn. L.K./ a usneseno, aby za předpokladu svolení příští valné hromady užívalo se nadále nového titulu spolkového – Klub česko-slovenských turistů”. /Časopis turistů, č. 1/1919, r. XXXI, s.56-57 /. Cesta nového spolku /vtedy ešte so spojovníkom v názve, v duchu logiky i Česko-Slovenskej Dohody z Pittsburghu/ k celoštátnosti však nebola okamžitá.

 

V roku 1918 mal KČT vo svojich 53 odboroch takmer 5 000 členov. V roku 1920 vznikol, okrem iných, odbor KČST v Štubnianskych Tepliciach. V roku 1921 pribudlo ďalších 9 OKČST na Slovensku, medzi nimi aj odbor KČST v Martine, čím sa ich celkový počet zvýšil na 19. Iste aj pod vplyvom výzvy Miloša Janošku vo svojom novozaloženom časopise Krásy Slovenska. Od roku 1922 boli zriadené v Čechách i na Slovensku turistické župy KČST. U nás to bola župa Fatranská.

 

Po vzniku OKČST v Martine sa jeho predsedom stal profesor martinského gymnázia Václav Sudek. Klub sa staral predovšetkým o značkovanie turistických ciest a utváranie podmienok na turistické ubytovanie. V roku 1928 vznikla v Martine turistická nocľaháreň. V tom istom roku prevzal klub od rodiny Cerjanovcov horáreň na Martinských holiach, ktorú prebudoval na turistickú útulňu. Pomenovanie dostala po nestorovi martinskej turistiky – Chata Andreja Halašu (Halašovka). V roku 1928 sa stal predsedom KČST v Martine MUDr. Ján Izák, lekár, redaktor, esperantista, spoluzakladateľ slovenského ľadového hokeja a Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. V roku 1939 sa stal spoluzakladateľom Klubu slovenských turistov a lyžiarov, ktorého ústredie bolo v Liptovskom Mikuláši. 9 rokov redigoval časopis Vysoké Tatry a 20 rokov Krásy Slovenska. Zaslúžil sa o dobudovanie chaty na Martinských holiach a vybudovanie cesty na Hodinovku. Nástupníckou organizáciou KČST sa stal Klub slovenských turistov a lyžiarov. Jeho tajomníkom v Martine bol Fedor Zorkócy. Členovia martinského klubu organizovali aj menej náročné turistické podujatia v Turci a iných horstvách Slovenska.

 

Prvé správy o výstavbe starej cesty na Martinské hole sú z rokov 1932 – 1934.  Spomína sa v nich ako Cesta Dr. Jozefa Országha ( v rokoch 1931 – 1938 krajinského prezidenta ) a budovali ju v časoch svetovej hospodárskej krízy od roku 1932. čiastočne ju ukončili v roku 20. výročia vzniku ČSR – roku 1938. Pri jej otvorení išiel večer po nej fakľový sprievod, ktorý bolo vidieť z Martina. V tom čase sa stavala aj Chata na Martinských holiach vedľa už stojacej Halašovej útulne. Materiál na stavbu novej chaty vynášali na chrbte. Jeden nosič vyniesol naraz desať i viac tehál. Spomína sa nosič, ktorý vyniesol na chrbte na chatu skriňu vážiacu 100 kg. Takýmto spôsobom stavba chaty trvala dlho. Ukončená bola roku 1939 a jej prvým správcom bol František Holko, martinský obchodník, lyžiar a turista. Ďalším jej správcom bol Karol Kern, ktorý už používal na dopravu auto, hoci na serpentínach sa ešte stále pracovalo. Posledným správcom chaty bol p. Bohúň, bývalý chatár spod Chabenca. V tých časoch na Martinských holiach slúžila turistom aj súkromná Flochova útulňa. Pri jej stavbe prišlo k pamätnému stretnutiu s medveďmi. Na Minčole vtedy stála súkromná Bagarova a na Kľačianskej Magure Lamošova útulňa. Na území Turca v r. 1938 stáli tieto turistické objekty KČST: V majetku OKČST Turč. Sv. Martin Chata na Martinských holiach a Útulňa dr. A. Halašu na Veľkej Lúke. V majetku OKČST Vrútky Lamošova útulňa na Kľačianskej Magure. V majetku OKČST Sučany Útulňa pod Fatranským Kriváňom a v majetku OKČST Žilina Chata na Chlebe. Cez Slovenské národné povstanie Nemci vypálili všetky chaty na Martinských holiach a v Malej Fatre. Pri Flochovej chate padol akademický maliar Janko Novák z Martina.

 

O rozvoj turistiky v 40-tych rokoch sa zaslúžil nestor slovenskej turistiky, školský inšpektor Janko Bojmír. Za jeho predsedovania dokončili Chatu pod Borišovom a znovu postavili Chatu na Martinských holiach, ktorú Nemci vypálili roku 1944. Propagoval krásy Turca v časopise Krásy Slovenska i v samostatných turistických publikáciách. Už v lete 1945 martinský OKSTL organizoval pracovné brigády na vyčistenie spálenísk turistických chát a začala sa stavať ,,malá“ chata povyše bývalej. Ukončená a otvorená bola pred Vianocami /23.12.1945/ a slúžila ako provizórium pre turistickú verejnosť. Mala jedáleň 10×4 m, malú kuchynku, jednu izbu pre správcu a v podkroví spoločnú nocľaháreň pre 40 návštevníkov. Chatka mala vlastný vodovod.

 

Stavbu ,,novej“ chaty viedol majster Čižmárik. Rátalo sa s využitím základov bývalej chaty. V súťaži vybraný staviteľ D. Filip z Trenčína zistil, že v základoch je prameň vody, preto vystrieľal skalu do takej hĺbky, aby nehrozilo podmokanie. Vybudovali aj nový vodovod. Staviteľ zaviazal stavebníka ( OKSTL ), aby na stavenisko včas dopravil potrebný materiál. Za pomoci vojakov a brigádnikov spevňovali a rozširovali nevyhovujúce úseky cesty, aby po nej mohli chodiť autá. OKSTL dostalo od UNRY autá, ktoré zdolávali takmer 900-metrové prevýšenie a náročné serpentíny. Počas roku 1946 postavili základy a murovanú časť zvýšeného prízemia. Súčasne vybudovali novú hospodársku budovu poniže ,,malej“ chaty. Stavba chaty roku 1946 pokračovala. Pomohli sponzori najmä z martinskej nemocnice. Stavbu realizovali z viacerých zdrojov – zo zbierok členskej základne a darov priaznivcov a nadšencov turistiky, príspevkov ústredia KSTL a štátneho príspevku povereníctva hospodárstva. Hlavnú zásluhu na jej výstavbe malo vtedajšie vedenie OKSTL. Nezastupiteľná bola pomoc brigádnikov, nemenovaných nadšencov. Pred letnou turistickou sezónou 1949 bola chata pripravená na odovzdanie turistickej verejnosti. Prvým správcom chaty sa stal Anton Martinec.

 

Chatu pod Borišovom staval v rokoch 1937 – 1942 pre OKČST v Martine staviteľ Jančárik. Jej nedostatkom bolo, že vodu bolo potrebné vynášať z válovov asi 50 m pod chatou. Pre turistov visel kľúč pri vchodových dverách. Vybavená bola vojenskými posteľami so slamníkmi aj nejakou pieckou. V čase SNP bola obsadená neorganizovanými jednotkami našej armády. Používali ju aj partizáni, ktorí kládli na Ploskej ohne pre lietadlá zhadzujúce zbrane, strelivo a iný vojnový materiál. O chatu bojovali naši vojaci s nemeckými jednotkami prechádzajúcimi Veľkou Fatrou, ako o tom svedčia dostrieľané steny. Záhadné je, prečo Nemci chatu nepodpálili. Z iniciatívy a pričinením B. Mrdúra sa od mája 1945 začala chata rekonštruovať. Pomohli brigádnici z martinského OKSTL i pomocníci z Belej, ako aj ďalší. Zrekonštruovaná chata bola otvorená v júli 1949. Chýbal ešte spádový vodovod. Chatu neskôr prevzali Interhotely a dlhý čas sa na jej zveľadení neurobilo nič.

 

Napriek tomu, po roku 1949 vytvorením jednotnej telovýchovnej organizácie, prišli oddiely o svoj majetok, najmä chaty, turistika zaznamenala veľký rozmach. V Martine existovali dva veľké odbory: Dynamo pri Čs. štátnej sporiteľni, ktorého predsedom bol Cyril Koreň a Spartak pri strojárňach pod vedením Dušana Mincu. V roku 1957 sa oba odbory spojili, vznikol jeden silný pri Turčianskych strojárňach a jeho predsedom sa stal Peter Marschall. Odbor mal vyše 500 členov. V jeho vedení sa postupne vystriedali Ivan Štefko a Rudolf Židek. Martinský odbor patril medzi najväčšie na Slovensku počtom členov i činnosťou. Spoločne s lyžiarmi sa podieľal na budovaní lyžiarskeho strediska na Martinských holiach, udržiaval a obnovoval turistické značkové chodníky, ktorých je v Turci takmer 400 km. Organizoval rozličné turistické podujatia pre svojich členov i pre širokú verejnosť – otvorenie Sto jarných kilometrov, autobusové zájazdy za turistikou i lyžovačkou. Martinské výpravy patrili medzi najväčšie a najatraktívnejšie na celoslovenských a celoštátnych zrazoch. Organizovali zápočtové cesty so zameraním na výkonnostnú turistiku. V roku 1962 získali ako druhí na Slovensku čestný titul Majster turistiky jeho členovia Jozef Nepela, Stanislav Schmidt a Ivan Štefko. O dva roky sa k nim pridružil Vladimír Štefko a Zoltán Štubňa a po rokoch prišli ďalší – Rudolf Židek, Jozef Trávniček a Ján Jokl. V roku 1986 dosiahol Ivan Štefko titul Zaslúžilý majster turistiky. V odbore bola široká škála činnosti. Organizovali podujatia vodnej, lyžiarskej, pešej, vysokohorskej i cyklistickej turistiky. V roku 1957 zorganizovali I. ročník Zimného prejazdu Veľkou Fatrou, ktorý sa stal vzorom pre organizáciu podobných podujatí v republike. Dnes je najstarším a najnáročnejším podujatím tohto charakteru, a to nielen na Slovensku. V roku 1957 zorganizovali v Gaderskej doline V. ročník celoslovenského zrazu turistov, na ktorom sa zúčastnilo asi päťtisíc účastníkov. V roku 1960 absolvovali členovia odboru cyklojazdu z Martina do Prahy na II. spartakiádu a od toho roku pravidelne organizujú Novoročný výstup na Suchý. V roku 1970 zasa III. celoštátny zimný zraz turistov vo Veľkej Fatre (asi tisíc účastníkov). V roku 1979 zorganizovali Krajský zraz a II. celoslovenský zraz cykloturistov pri Sebeslavciach (tisícpäťsto účastníkov) ako generálku na XXVII. celoslovenský a spartakiádny zraz turistov v Mošovciach – Drienici (1980), na ktorom sa potom zúčastnilo 3500 turistov.

 

Novodobá história Klubu slovenských turistov Turiec od roku 1990.

 

Po novembrových udalostiach v roku 1989 sa dostavil nový (ne)poriadok, ktorý sa samozrejme nevyhol ani turistom. Na prelome rokov 1989 – 1990 zanikol Zväz turistiky ČSZTV v okrese Martin. Dňa 26.1.1990 sa konala mimoriadna konferencia Okresného zväzu turistiky v Martine, ktorej predsedal vtedajší predseda Výboru zväzu turistiky v Martine Vladimír Paulík. Na tejto konferencii sa zišli zástupcovia odborov turistiky ZŤS Martin, Dynamo Diviaky, Lokomotíva Vrútky, Tatran Sučany, Turčan Záturčie, Slávia Ekonóm, Baník Turčianske Teplice, Sokol Slovenské Pravno, Turčan Košťany nad Turcom, Idop Lipovec, Družstevník Podhradie a ďalších 12-tich odborov, ktoré neboli uvedené v zápise. V každom prípade bolo v tej dobe v okrese Martin registrovaných 38 odborov turistiky. Táto konferencia bola v podstate bodkou za činnosťou OZT Martin. Bolo zvolené pracovné predsedníctvo v zložení Ivan Štefko, Vladimír Paulík, Štefan Hudák, Igor Kučera a p. Schwendtová, ktoré bolo poverené prípravou ustanovujúceho zhromaždenia KST v okrese Martin. Dňa 17.4.1990 sa konalo Ustanovujúce zhromaždenie delegátov odborov turistiky z regiónu Turiec v zasadacej miestnosti OZTK v Martine. Tu vznikol zakladajúcou listinou Klub slovenských turistov – Turiec /KST T/. Na tomto zhromaždení boli zástupcovia 10 zakladajúcich odborov turistiky a to ZŤS Martin, Dynamo Diviaky, Družstevník Belá, Červená hviezda Martin, Idop Lipovec, Drevina Turany, Družstevník Podhradie, Tatran Mošovce, Kriváň Šútovo a Okresný dom mládeže. Zhromaždenie ustanovilo Okresnú radu KST T /OR KST T/, zvolilo predsedu KST T Jána Jokla a výkonný výbor KST T /VV KST T/ v zložení Rudolf Židek, Ing. Pavol Slávik, Ján Karolčík, Pavol Kincel, Štefan Hudák, Ján Šteuček, Irena Blšáková, Jozef Haráni a Ing. Jaroslav Slováček. Týmto počinom sa prihlásili ako nasledovníci Klubu slovenských turistov a lyžiarov na území Turca, ktorý zanikol po roku 1948. Už v zakladajúcej listine sa objavuje znak – logo KST T, ktorého autorom bol Rudolf Židek. Hneď v začiatkoch novodobej histórie vznikali disproporcie s názvom nášho združenia a tak už 24.5.1990 bol na odbore vnútra ONV Martin zaregistrovaný Klub slovenských turistov – Turca. Tento názov nám ostal aj v našich prvých stanovách a s ním nás zaregistrovali 25.7.1990 na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Týmto dňom KST T nadobudlo právnu subjektivitu. Dnešný názov bez pomlčky sa oficiálne objavil až v obnovených stanovách v roku 2015. Úlohou vedenia bolo v prvých rokoch, okrem stabilizovania turistickej činnosti, prinavrátiť objekty KSTL aj s pozemkami – Chata Martinské hole /CHMH/, Chata Horec /CHH/, Chata pod Borišovom /CHB/ a Chata pod Kľačianskou Magurou /CHKM/ do nášho vlastníctva. Toto snaženie bolo úspešné. V roku 1994 počas prebiehajúceho súdneho sporu s Lyžiarskym klubom Martin /LK MT/ po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom došlo k uzavretiu dohody, podľa ktorej LK MT získal 50% podiel na majetku KST T, s úmyslom následne vložiť celý spoločný majetok do novozaloženej akciovej spoločnosti na výstavbu lyžiarskeho strediska na Martinských holiach, k čomu však nedošlo. Akcionárom spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. /LSMH a. s./ sa v roku 1995 stal i náš klub avšak bez zavŕšenia vloženia majetku, ktoré zmaril LK MT a štatutárny orgán LSMH a. s. zostal nečinný. V roku 1997 LK MT svoj majetok previedol na BW, a.s. a následne ho do vlastníctva získala spoločnosť Lyžiarske stredisko Martinské hole s.r.o. /LSMH s.r.o./.  V roku 2003 náš klub a LSMH s.r.o. uzavreli dohodu o zrušení spoluvlastníctva a jeho reálnom rozdelení. Osobne sa nazdávam, že to pre náš klub nebolo primerané rozdelenie. KST T zameral svoju  činnosť hlavne na obnovu a rekonštrukciu znovu  získaného majetku ako i na rozvoj turistických aktivít na Slovensku a v zahraničí. V roku 1994 sme usporiadali 41. slovenský zraz turistov v Blatnici. V roku 2003 sme usporiadali 25. slovenský zraz cykloturistov v Jasenskej doline a Zraz šiestich okresov žilinského kraja v Havranove. V roku 2004 sa začala tradícia turistických bálov, ktorých sa uskutočnilo 5 ročníkov. Bolo by dobre túto tradíciu obnoviť. V novembri 2005 V. Povoda zorganizoval 1. ročník Dní turčianskej turistiky spojených so súťažou a najkrajšiu fotografiu roka, ktoré sa konajú doteraz. V roku 2006 sa začala prevádzkovať web stránka KST T. V roku 2007 sme usporiadali 41. slovenský zimný zraz turistov. Turistické aktivity v roku 2011 sme sústredili na zorganizovanie vrcholového podujatia KST 58. slovenského zrazu turistov a 42. stretnutie TOM. O pracovnom nasadení nového vedenia klubu svedčí prijatie nových stanov s určenými kompetenciami jednotlivých orgánov, prijatie nových smerníc (hospodárskej a inventarizačnej), uzavretie zmluvy s lesným hospodárom, zabezpečenie programu starostlivosti o lesy, zabezpečenie kompletnej dokumentácie na ochranu pred požiarmi a jej aktualizáciu a  vykonávanie pravidelných preventívnych protipožiarnych prehliadok v Chate na Martinských holiach. Dôležitým zásahom bola aj oprava zanedbaných komínov v tejto chate.  Riešenie úloh zasahuje do rôznych profesijných oblastí a vedenie klubu uvíta z radov svojich členov každú odbornú pomoc pri zabezpečovaní úloh klubu.

 

K 15.5.1991 je v KST T evidovaných 14 klubov, tvoriacich 412 členov. Vo funkcii predsedu sa už objavuje Ing. Jozef Ondraský /KST ZŤS Martin/. Od 10.10.1992 je predsedom Ivan Štefko /KST ZŤS Martin/. 16.3.1994 IV. VZ zvolilo za predsedu J. Jokla /Ms KST Martin/. 29.10.97 J. Jokl abdikoval oficiálne listom na funkciu predsedu. 21.3.1998 na VIII. VZ bol zvolený za predsedu Ing. Vladimír Povoda /KST ZŤS Martin/, ktorý v tejto funkcii zotrval do 29.3.2014. V tom istom roku bol 27.9.2014 na MVZ zvolený za predsedu Jozef Haráni /TK Fatra Vrútky/, ktorý je vo funkcii doteraz. Na postoch vo VV KST T sa od roku 1990 vystriedali Rudolf Židek, Ing. Pavol Slávik, Ján Karolčík, Pavol Kinceľ, Štefan Hudák, Ján Šteuček, Irena Blšáková, Jozef Haráni, Ing. Jaroslav Slováček, Ján Jokl, Erika Knappová, Jozef Kudlička, Pavol Královanec, Ján Zubček, Libuša Špirková, Jozef Ondraský, Terézia Karolčíková, Leoš Eugel, Milan Holub, Jaroslav Kuchárik, Ladislav Beňo, Vladimír Povoda, Ľudovít Lettrich, Bohuslav Lovich, Igor Kučera, Hilda Varganinová, Anna Furielová, Ján Lajčiak, Ján Brveník, Ján Patch, Miloš Ballo, Róbert Fris, Igor Šteiner, Martina Božeková, Dušan Orságh, Emil Rišian, Jozef Matejčík, Radoslav Petrovič a Filip Martinů. K 17.4.1996 KST T tvorilo 18 klubov s počtom členov 590. ZŤS MT, Ms MT, Vrútky, Folkušová, Lokomotíva Vrútky, Sučany, Belá, Šútovo, Mošovce, Slov. Pravno, Turany, Bystrička, Kláštor p. Znievom, Diviaky, Lipovec, Necpaly, Krpeľany a Košťany. V rokoch 2008 a 2009 zanikli kluby Lokomotíva Vrútky a KST Folkušová. V roku 2011 je 16 klubov a rekordný počet členov v našej histórii – 926. V roku 2013 pribudol Turistický klub Fatra Vrútky. V jubilejnom roku 2015 KST T združoval po 25 rokoch pôsobenia 17 klubov s počtom 838 členov. V našom KST T je po 25 rokoch 8 cvičiteľov pešej T, 7 cvičiteľov VHT, 12 cvičiteľov lyžiarskej T, 4 cvičitelia cyklo T a 1 cvičiteľ TOM. Ďalej 8 inštruktorov pešej T, 3 inštruktorov lyžiarskej T, 8 cvičiteľov VHT a 6 majstrov turistiky. Napokon 21 aktívnych značkárov, ktorí udržiavajú 512 km turistických chodníkov v rámci celého Turca. V roku 2016 k nám pribudli dva ďalšie kluby Turistický klub Janka Bojmíra Jazernica a KST Sklabiňa. Na prelome rokov 2016 a 2017 je v KST T 18 klubov a ďalší rekord v klubovej histórii – počet členov je 1 090. Bohatosť našich turistických aktivít a zachovávanie tradícií dokumentuje každoročne kalendár turistických podujatí. Klub vytvoril nové technické podmienky na rozvoj turistiky v jednotlivých presunoch doma a v zahraničí najmä pomocou dotácií, ktoré získaval a získava z prenájmu svojich turistických chát. Turčianski turisti rozširujú svoju činnosť o podujatia v rakúskych, nemeckých, talianskych i francúzskych Alpách, v Dolomitoch, horách Korziky, Sicílie, Nórska ale aj na rovinách Holandska. Taktiež sa robia podujatia do krajín celého Balkánu nevynechajúc, či už v minulosti ale aj súčasnosti, pohoria Bulharska, Rumunska, Grécka a Kaukazu.

 

Nedá mi však uctiť si pamiatku niektorých členov, ktorí už nie sú medzi nami. Niektorí odišli tragicky v horách. Igor Kučera, člen VV a predseda KST Belá-Dulice, zahynul na Baranci v Západných Tatrách /*12.6.1948 – †21.2.1998/. V roku 1999 zomrel Rudolf Židek, dlhoročný predseda KST ZŤS Martin /*9.8.1930 – 10.11.1999/, zakladajúci člen KST T a tvorca nášho znaku – symbolu. V roku 2001, na 44. ročníku zimného prechodu Veľkej Fatry zamrzol v sedle pod Ostredkom Ivan Štefko, člen KST ZŤS Martin, jeden z nestorov turčianskej turistiky /*6.5.1934 – 21.2.2001/. V jeseni toho istého roku zomrel Ing. Pavol Slávik, člen Ms KST Martin /*9.6.1937 – 1.11.2001/, nestor značkárov v Turci a jeden z iniciátorov o navrátenie chát do nášho vlastníctva.

 

Chata Martinské hole. 19.12.1991 bola podpísaná prvá nájomná zmluva s J. Ondraským. Dňa 4.1.1993 s ním bola opäť podpísaná zmluva o nájme nebytových priestorov na CHMH, ktorou zanikla platnosť predošlej zmluvy. Zmluva je nedôveryhodná a postupných dopisovaním a škrtaním nedôstojná a je absolútne nevýhodná pre prenajímateľa až do dnešnej doby. Dňa 14.4.1993 bol podpísaný Dodatok ku zmluve o nájme nebytových priestorov na CHMH, ktorý ešte viac znevýhodnil prenajímateľa. Urobili sme niekoľko  pokusov o zmenu zmluvného vzťahu. Nájomca pragmaticky až dodnes udržal status quo. V čase podielového spoluvlastníctva sme spoločne s LK Martin nájomcovi vypovedali nájom a po márnom uplynutí výpovednej lehoty sme podali žalobu na vypratanie.  Nájomca podal žalobu o neplatnosť výpovede a súdny spor sa viedol niekoľko rokov. Vec bola viac krát na odvolacom súde. Predchádzajúce vedenie nášho klubu sa však dohodlo s nájomcom a zobralo späť výpoveď nájmu a tiež žalobu o vypratanie. Nájomca následne zobral späť žalobu o neplatnosť výpovede.  Dohoda s nájomcom bola len ústna (tzv. džentlmenská) a tak si nájomca uplatnil  voči nášmu klubu všetky trovy niekoľkoročného konania. Hoci došlo k dohode  a nikdy nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o neplatnosť výpovede (vo veci samej), nájomca prezentuje uznesenie súdu o zastavení konania ako právoplatný rozsudok vo veci s jeho úspechom. To, že náš klub zaplatil trovy, neznamená, že niektorá strana bola úspešná. Vyplýva z toho len skutočnosť, že náš klub vzatím výpovede späť zavinil zastavenie konania  a nevedel preukázať existenciu dohody aj o trovách.  Na otázku, či táto naša dohoda a všetky doterajšie kompromisy s nájomcom boli obojstranné výhodné alebo na základe vzájomných ústupkov, si musí každý z nás odpovedať už sám. Z pohľadu nemeniacej sa výšky nájomného od uzavretia zmluvy na začiatku roku 1993 a našej povinnosti starať sa o stav prenajatej veci môže byť s nájomnou zmluvou spokojná iba jedna strana. Napriek tomu, že sa do chaty investovalo nemalé množstvo finančných prostriedkov, bolo to vždy len v prospech nájomcu alebo na naozaj havarijné stavy. Treba len dúfať, že ďalšie štvrťstoročie bude mať CHMH chatárov, ktorých si naozaj zaslúži.

 

Chata pod Borišovom. Od 1.12.1994 bola CHH k dispozícii KST T. Po viacerých

pokusoch bola 26.7.1995 CHB prevzatá. Bývalý chatár Ing. Horký väčšinu inventáru chaty odniesol. Prvé vynášky materiálu na najnevyhnutnejšie opravy začali 5.8.1995. Začalo sa aj postupné zariaďovanie interiéru CHB spolu s prvými pohovormi s uchádzačmi o prevádzkovanie CHB. Týchto pohovorov bolo niekoľko, no všetci prihlásení nakoniec vždy odskočili. Slávnostné otvorenie CHB sa uskutočnilo 23.9.1995. Prítomní boli bývalí chatári p. Mrdút a p. Pavlovič. Prevádzkovanie CHB počas provizória bolo zaisťované dobrovoľne z radov členov KST T až do 20.5.1996, kedy sa CHB slávnostne odovzdala do ekonomického prenájmu Vladimírovi Szabovi a Jurajovi Tóthovi. V roku 1999 bola dokončená rekonštrukcia prístavby CHB. Od 1.6.2000 nastúpil na CHB chatár Stanislav Arendáš, ktorý je tam po piatom predĺžení zmluvného vzťahu dodnes. Zároveň sa v roku 2017 začalo s prípravami na nevyhnutnú rekonštrukciu chaty.

 

Chata Horec na Martinských holiach. Od 1.12.1994 bola k dispozícii Malá chata /Chata Horec – CHH/. Dňa 26.3.1994 bola prevzatá a skonštatovalo sa, že nie je schopná prevádzky pre vážne nedostatky. Rozsiahla rekonštrukcia s prístavbou sa ukončila 13.9.1996. Na chate sa postupne vystriedali dobrovoľní chatári J. Jokl, Jozef Číšecký, P. Královanec a Igor Jurík. Od 26.5.2004 bol na Horci chatárom Juraj Bernát, ktorý bol zároveň aj nový organizačný pracovník KST T. V roku 2011 prešiel KST T na ten istý spôsob prenájmu chaty ako u ostatných dvoch. Od 1.12.2011 je chatárom Michal Pekelský, ktorý je na nej takmer 5 rokov až do 30. 9. 2016. Potom nastala, ako sa hovorí „výmena stráží“. Od 1. 10. 2016 sa po výberovom konaní dostali na chatu noví nájomníci, manželia Haverlovci. Už od samého začiatku KST T pochopil, že tento zmluvný vzťah nebol práve najšťastnejšie riešenie. V spolupráci /alebo nespolupráci?/ s týmito nájomníkmi sa začala konečne realizovať prístavba skladu /bufetu?/ spolu s prekrytou terasou a niektoré úpravy v interiéri. Tam nastala zmena hlavne v zakúpení peletových kachlí a rekonštrukcii ústredného kúrenia. Po rôznych nezhodách a neschopnosti nájomcu viesť chatu sa zimná sezóna 2016/17 uzavrela rozchodom k 30. 4. 2017. Od tohto dátumu si zatiaľ KST T spravuje chatu sám. Od jari 2017 už síce prebehli dve výberové konania, no nový nájomca sa zatiaľ nenašiel. V priebehu letnej sezóny 2017 si členovia klubu svojpomocne a aj s pomocou firiem dostavali a sfunkčnili prístavbu k chate aj s prekrytím terasy. V ďalších rokoch čaká klub ešte nemalá investícia do skvalitnenia funkčnosti objektu chaty.

 

Chata na Kľačianskej Magure. V roku 1997 OS v Martine rozhodol o vlastníctve CHKM v prospech KST Vrútky, pričom súdny spor prebiehal od roku 1992. Odporcom bol najskôr ŽOS Vrútky, neskôr po privatizácii bol odporcom ŽSR Bratislava.

 

V Martine 1. 11. 2017                         Jozef Haráni, predseda KST Turiec

 

Použitá literatúra : Archív KST T 1990-2015  

 

Nie je možné pridávať komentáre.